Baba – Kamzík 2014

Konečne som sa odhodlal postaviť na štart ďalšieho preteku. Po tom maratóne ma nejako prešla chuť behať :-). Nechal som sa nahovoriť na hrebeňovku z Pezinskej baby na Kamzík.

Ako bolo na Baba – Kamzík?

Páčilo sa mi, že bol zabezpečený odvoz z Mlynských Nív až na Pezinskú Babu. Síce som si musel privstať lebo autobusy začali odchádzať už od 7:00. Keďže som sa ponáhľal, aby som tam bol včas, tak som sa nestihol poriadne naraňajkovať. Dal som si len jeden chlieb s džemom a žiadnu vodu! A to bola obrovská chyba! Keď sme prišli na Babu, samozrejme všetko bolo zatvorené a už som dosť cítil, že sa potrebujem napiť. Taktiež deň predtým som trošku podcenil prípravu na pretek. Myslím, že to celkom ovplyvnilo môj „výkon“, aspoň subjektívne som sa necítil veľmi dobre a bolo to pre mňa dosť náročné.

 

Celkovo sa bežalo 26,5 km po kopcoch ako na húsenkovej dráhe. Hore, dole, hore, dole … a tak ďalej. Celkom mi to dalo zabrať musím povedať. Hneď z úvodu bol výbeh na Konské hlavy. Bežať sa nedalo ani keby som veľmi chcel. Od začiatku mi bolo jasné, že to bude náročný beh v náročnom teréne. Nie len kvôli kopcom, ale aj kvôli blatu a klzkému povrchu, ktorý bol po daždi. Zachránilo to len počasie, ktoré bolo naozaj super. Aj keď ráno bolo chladno nakoniec sa oteplilo, slniečko svietilo a bežalo sa super. V rámci podujatia Baba – Kamzík sa išli aj preteky v Nordic walking-u. Na niektorých úsekoch som mal pocit, či som si nepomýlil kategóriu, tiež som si pripadal ako walker :-). Hlavne po takých cca 21 – 22 km som toho začal mať naozaj dosť a cítil som veľkú únavu. Myslím, že to bolo podcenením prípravy, ako som spomínal na začiatku. Telo jednoducho potrebuje mať na tieto náročné behy poriadne zásoby sacharidov a vody. A keďže som nebežal so žiadnym vakom, v ktorom  by som mal vodu alebo niečo na jedenie, tak som musel čakať (resp. bežať) až na 15. km na Biely kríž. Tam som sa síce napil, ale mal som taký pocit, akoby sa mi tá voda ostala v žalúdku a vôbec sa nevstrebala. Taktiež na 21. km bola občerstvovačka, kde som sa zase napil a už som cítil ako mi žblnkoce v žalúdku, čo bolo fakt nepríjemné, hlavne keď som cítil, že som stále smädný.

 

Nakoniec som dobehol Baba – Kamzík za 2:25 dosť zničený. V cieli som len padol na zem, hodili na mňa medailu a nevedel som o svete asi dve minúty. Potom som sa dotackal k ioňakom, odkiaľ som sa nevedel pohnúť asi 5 minút a nechával som si dolievať ten lahodný nápoj.

Záver Baba – Kamzík …

„Najlepší“ na celom preteku bol jednoznačne finiš. Väčšinou je to na pretekoch tak, že veľa ľudí finišuje v cieľovej rovinke. Tu nie! Tu nebola cieľová rovinka, ale bol cieľový kopec! Hore stálo kopec ľudí a bežci sa väčšinou len tak tackali chôdzou. Určite to nepovažujem za hanbu lebo každý, kto sa postavil na trať je macher! Ale najväčší machri bolí tí, ktorí absolvovali ultratrail Kamzík – Baba – Kamzík, čiže dvakrát to čo ja 2 x 26,5km = 53km!!! Áno dobre vidíte! To sú pre mňa naozajstní machri bežci!

MP

Michal Pataky
Moje meno je Michal Pataky a som zakladateľom internetového obchodu protrening.sk, podnikateľom, propagátorom zdravého životného štýlu, trénerom, rekreačným športovcom, blogerom a človekom, ktorý raz zmení celé Slovensko.
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *