Moja prvá „bedňa“

Pamätám si ako som pred asi 5 rokmi videl bilboard, na ktorom čítam: „Zimný MTB maratón“. Hovorím si: „waaau, šupa, to by som raz chcel skúsiť, vyzerá to ako super podujatie…“

… prešlo pár rokov a ja som sa postavil na stupeň víťazov letnej časti tohto preteku 🙂

Sám tomu poriadne neverím, ale podarilo sa mi obsadiť druhé miesto medzi mužmi v kombinácii 25km MTB a 17km beh a tým som získal svoju prvú bedňu v živote, na ktorú som nesmierne hrdý! Stupavský maratón sa zaradil medzi moje najobľúbenejšie športové akcie. Chodievam sem pravidelne aj v zime aj v lete, či už behať alebo aj bajkovať. V zime som si tiež udrel kombináciu beh + bicykel, ale vo výrazne vyššej konkurencii som neobstál nijak výnimočne.

Musím uznať, že som zistil, že nie je to isté bicyklovať a BICYKLOVAŤ. V Stupe som naozaj BICYKLOVAL, na trati nechýbali kopce, ale aj zjazdy, ťažšie aj ľahšie. Leteli sme krásnymi lesnými chodníčkami Malých karpát, tlačili do prudkých svahov, sem tam prešli cez potok alebo kaluže. Musím uznať, že trať bola naozaj pekná, dobre značená a celú som si ju užil. Hlave zjazdy s roztrasenými nohami boli pre mňa TOP a skúškou mojej bajkerskej techniky, ktorá nedosahuje žiadnu závratnú úroveň 🙂 Ale tak prežil som to s časom pod 1:27, čím som si splnil cieľ prísť pod hodinu a pol.  Po preteku som zažil taký jeden nemilý šok. V prihláške som uviedol svoje telefónne číslo, aby mi prišla sms s výsledným časom. Všetkým okolo mňa prišla len ja som stále čakal. Neobjavil som sa ani vo výsledkovej listine. Hovorím si, že tu niečo nehrá. Išli sme teda za pánom časomeračom, že máme jeden problém. Na to nám odpovedal, že: „ja mám ešte 23 problémov“ 🙂 hneď mi bolo jasné, že sa niekde stala chyba a to taká, že moje meno nebolo uvedené a spárované s číslom, zrejme drobná chyba organizátora, ktorá sa našťastie ihneď vyriešila.

Na druhý deň sme sa, aj s mojim veľmi dobrým kamarátom Dodom, postavili plní motivácie a odhodlania na štart 17km behu. Samozrejme ďakujem nášmu podpornému teamu (mojej priateľke Michaele a jeho tatkovi Joeovi) za podporu a starostlivosť jednak pred behom, ale hlavne po dobehu do cieľa. Tiež mi určite pomohlo aj  použitie kompresných návlekov od Compressportu a doplnky výživy od Kompavy z protrening.sk.

Dúfali sme, že na základe minuloročného výsledku, by sme mohli byť tento rok celkom vysoko v kombinácii, ak dobre zabehneme a že jeden z nás by mohol ísť na bedňu (tipoval som Doda). Odštartovali sme naozaj ako o preteky s vetrom vo vlasoch. Začali sme kúsať prvé kopce, ťahať jeden druhého a dychčať ako šerpovia na Evereste. Musím povedať, že som bol trošku premotivovaný, čo sa mi nakoniec aj vypomstilo a niekde okolo 6. – 7. km som začal citeľne tvrdnúť. Bohužiaľ môj aeróbny metabolizmus nestíhal vražednému tempu, ktoré sme nasadili. Preto som trošku spomalil a nechal ho ísť, aby som sa ukľudnil a začal metabolizovať laktát, ktorý som celkom slušne v kopcoch nahromadil. Odvtedy som si išiel vlastný závod s prekonaním samého seba bez ohľadu na výsledok a čas. Dokončil som nakoniec pod 1:23, čo je zlepšenie oproti minulému roku asi o 8 min.

Podujatie bolo ako vždy super zorganizované. Naozaj mi nič nechýbalo, okrem výhry v tombole :-). Určite pôjdem aj o rok a dúfam, že sa mi podarí obhájiť druhé miesto alebo vyhrať a poraziť šampiňóna Doda :-). Viete ako sa hovorí, obhájiť je vždy ťažšie ako vyhrať!

MP