Od Tatier k Dunaju vol. 2 – live report

10:00 huraaaa odstartovali sme druhy rocnik nasho 345 kilometroveho dobrodruzstva a cielom v Bratislave 🙂

11:30 konecne startujem svoj usek z Lubeli do Lupcianskej doliny. Celkova dlzka okolo 11,5 km v krasnom prostredi slovenskych lesov. Musim uznat ze tento usek bol fakt uzasny. Asi polovicu trate som bezal lesnou asfaltkou s nadhernym vyhladom na polia, lesy, kopce, hory a dedinky. Drzal som si pohodove tempicko tak, aby som sa neodpalil hned na uvod. Priemerka 4:50 na useku kde bolo vsetko co ma byt. Kopce aj zbehy. Zakruty aj rovinky. Cely usek som si vychutnaval pohlady na krasy nasej zeme 🙂

14:58 – logistika uviazla. Vsetky veci mam v inom aute 😀 hladny spoteny a tak som tu 🙂

16:20 – napapkany a valcujem lytecka na foamrolleri. Myofascialne uvolnenie je to najlepsie co moze byt 🙂

18:21 – a nemame radi poliakov. Vdaka expertovi na ceste to bolo za kilecko 😀 onedlho bezim dalsi usek v poradi dvanasty

20:45 – prave dobieham usek s nazvom „only for Dodo“ 🙂 momentalne mam pasivny odpocinok kym pojdem dalsi usek. Musim uznat, ze luxusny kopce v Kovacovej preveril moje moralno-volove vlastnosti, ale tempicko 4:30 ma nabudilo na dalsi vykon. Pavovi nurminatori makaju, drzte palce!

22:34 – niekto ma v nohach svojich prvych desat a niekto uz presiel hranicu 32km tak ako ja na svojom nocnom useku do Dolnej Zdane. Konecne sa mozem ist „vyspat“, alebo vlastne nemozem lebo budem musiet odsoferovat onedlho niekam kde sa bude dat lahnut alebo to zvladneme v aute ako minuly rok na parkovisku pri Tescu.
Uz teraz sa tesim na posledny usek nasho dobrodruzstva, v ktorom si siahnem na dno svojich fyzickych aj psychickych sil 🙂 takze fandite aj dalej teamu cislo 25!

2:01 – konecne prichadzame do Komjatic, kde je pre bezcov rezervovana luxusna ***** telocvicna. Spanie na zemi je niekedy pohodlnejsie ako si myslite 🙂

4:23 – zevraj mame vstavat lebo do hodiny je tu druha cast nasho druzstva… Mali sme sa len zacat pripravovat o hodinu.

5:27 – ked som predtym pisal, ze sa tesim tak som to pisal pod vplyvom endorfinov. Fakt sa uz netesim 😀

9:31 – dokoncujem svoj asi najhorsi beh zo vsetkych. Hned od prvych metrov ma pichalo v boku, ale nie len v jednom, celu branicu som mal ako zo zeleza a nie a nie ju rozhybat. Uvodne 4 km boli utrpenim lebo ma zacalo pobolievat aj koleno z mojich instabilnych clenkov. Cely tento moj stvrty usek bol trapenim a bojom so svojim telom. Teraz sa uz len viezt a fandit ostatnym z teamu 🙂

16:49 – cakame na dobeh posledneho clena, huraaaa 🙂

17:05 – a sme v ciely konecne uz vsetci 🙂